Kardinál Jozef Tomko sa narodil 11. marca 1924 v Udavskom, kde aj navštevoval základnú školu. Po jej skončení v rokoch 1935 – 1943 študoval na Gymnáziu v Michalovciach. V roku 1943 začína jeho štúdium teológie a formácia na Cyrilometodskej bohosloveckej fakulte a v Kňazskom seminári v Bratislave. V jeseni 1945 ho jeho biskup Jozef Čársky posiela na štúdia do Ríma. Študuje na Pápežskej lateránskej univerzite a jeho kňazská formácia sa napĺňa v Pápežskom kolégiu Nepomucenum. Kňazskú vysviacku prijíma 12.3. 1949 v Ríme. Pre politické pomery po komunistickom prevrate v r. 1948 sa nemôže vrátiť domov na Slovensko, preto zostáva v Ríme. V r. 1950 – 1965 je vicerektorom – ekonómom v Pápežskom Kolégiu sv. Jána Nepomuckého a popritom ďalej rozvíja svoje akademické vzdelanie a postupne dosiahne doktoráty z teológie a cirkevného práva na Pápežskej lateránskej univerzite a doktorát zo sociológie na Pápežskej gregoriánskej univerzite.
Spolu s ďalšími Slovákmi v Ríme na Vianoce 1959 iniciuje založenie a vybudovanie Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda, ustanovizne na výchovu kňazských povolaní, ale aj strediska náboženského a kultúrneho života Slovákov v zahraničí. V r. 1960 – 1963 sa veľkou mierou podieľa na vybudovaní tejto ustanovizne. Medzitým vstupuje do práce na rôznych postoch Rímskej kúrie. Pracuje na Kongregácii pre náuku viery, je členom Pápežskej komisii pre rodinu, od r. 1974 je podtajomníkom Kongregácie pre biskupov. Zastupuje Svätú Stolicu na početných kongresoch a stretnutiach v rôznych častiach sveta. Pápež Pavol VI. ho 17.6. 1970 vymenoval za pápežského preláta. Pápež Ján Pavol II. ho 12. júla 1979 menuje za generálneho tajomníka Biskupskej synody a sám osobne 15. septembra 1979 v slávnej Sixtínskej kaplnke ho vysvätí za biskupa.
24.apríla 1985 ho Ján Pavol II. Menuje za proprefekta Kongregácie pre evanjelizáciu národov a na generálnej audiencii takmer súčasne oznamuje, že na Turíce toho istého roku menuje 28 nových kardinálov, medzi nimi aj arcibiskupa Jozefa Tomka. Stáva sa tak členom kardinálskeho zboru a prvým Slovákom na čele jednej rímskej kongregácie, významnej svojou pôsobnosťou a rozsahom, veď v jej kompetencii leží celý misijný katolícky svet. Úlohou prefekta tejto kongregácie je tak nielen rozhodovať v Ríme, ale predovšetkým podnikať obrovské množstvo pracovných ciest hlavne v Afrike, Ázii ale aj v Latinskej Amerike a v Oceánii.
Nezabúda ani na Cirkev na Slovensku a v r. 1989 sa stáva prorokom skorého politického obratu a slobody, keď pri biskupskej vysviacke nového a dlho očakávaného spišského biskupa ohlasuje „východ slnka nad Tatrami“. Znovu prichádza na Slovensko vo februári a marci 1990, aby Cirkvi na Slovensku už oslobodenej od tlaku komunistického aparátu, vysvätil nových diecéznych biskupov pre diecézy Košice, Rožňavu a Banskú Bystricu a pre Prešovskú eparchiu.
Pamätným je jeho prejav pred poslancami Slovenskej národnej rady 21. apríla 1991, keď politickým reprezentantom pripomína povinnosť a česť rozvíjať dedičstvo sv. Cyrila a Metoda. V týchto rokoch ho môžeme privítať na Slovensku aj ako člena sprievodu Sv. Otca Jána Pavla II., pri jeho návštevách – v roku 1991, ale hlavne v už samostatnej Slovenskej republike v r. 1995 pri pamätných návštevách nášho drahého východu – Košíc, Prešova, Levoče a Tatier.
V roku 2001 pápež Ján Pavol II. prijíma jeho rezignáciu z postu prefekta Kongregácie pre náuku viery, a menuje ho predsedom Komitétu pre eucharistické kongresy.
Jozef kardinál Tomko okrem práce na zodpovedných miestach Rímskej kúrie je aj autorom viacerých kníh, kde čerpá jednak zo svojho teologického vzdelania, ako aj z bohatých skúsenosti v práci v Cirkvi a pre Cirkev.
O význame jeho osobnosti, ako aj práci pre dobro ľudskej pospolitosti svedčia aj početné čestné doktoráty, ktoré obdŕžal z univerzít doslova zo všetkých kútov sveta.
Pri zrode jeho kňazského povolania stáli dve osobnosti, ktoré zostali v pamäti mnohých ľudí nášho východu: prvou je jeho duchovný otec – v časoch jeho mladosti farár v Udavskom – Dr. Štefan Hések. Je známe, že po odchode z Udavského bol farárom v Prešove, kde má dnes na budove Rím.kat farského úradu pamätnú tabuľu. Druhou je postava pomaly legendárneho katechétu michalovského gymnázia Dr. Štefana Hlaváča, ktorý vyučoval pravdy viery aj gymnazistu Jozefa Tomka.
On svojich učiteľov prerástol a urobil Slovensku a nášmu kraju meno po celom svete. Spolu so svojimi učiteľmi ho dnes počítame medzi osobnosti a ľudí, ktorých sa patrí uctiť a pripomenúť aj nasledujúcim generáciám.
