Horská záchranná služba je od začiatku roku 2003 určená zákonom na výkon pozemnej záchrannej činnosti. Prechádzala a aj v súčasnosti prechádza zmenami, ktoré sledujú hlavný cieľ – pomôcť človeku v tiesni, zmierniť následky materiálnych škôd na čo najnižšiu mieru a to nie len na území Slovenska. Vstup našej republiky do Európskej únie bol podmienený aj vytvorením funkčného integrovaného záchranného systému, ktorého HZS je súčasťou. HZS je členom medzinárodnej organizácie IKAR CISA a koordinuje svoju metodiku s členskými štátmi Európy.
Turisti, horolezci, lyžiari, zamestnanci horských dopravných a ubytovacích zariadení, v poslednom desaťročí pribudli rogalisti, paraglidisti, horský cyklisti, extrémny lyžiari, skialpinisti, jaskyniari a ďalší, ktorým učarila vysokohorská príroda, alebo vysoké nadmorské výšky pre extrémne využitie sa, môžu potencionálne požiadať kedykoľvek o pomoc v zime aj v lete, vo dne aj v noci. Horskí záchranári, ktorí si vybrali túto profesiu ako povolanie to nemali ľahké v minulosti a mať nebudú ani v budúcnosti. Značné fyzické a psychické opotrebovanie sa s pribúdajúcimi odpracovanými rokmi zvyšuje. Striedanie nadmorskej výšky, tepla a chladu, vlhkosti námahy, psychického vypätia pri záchrannej činnosti, to sú len niektoré faktory, ktoré určujú výnimočnosť tohto povolania. Verejnosť veľmi často nevie posúdiť, čo takéto povolanie všetko obnáša. Určite to ale vedia tí, ktorých nehoda zastihla v horách a vedia čo to znamená pomoc mužov z Horskej záchrannej služby.
Každý jeden záchranár si praje, aby tých záchranných akcií bolo čo najmenej, a aby to tak bolo, Horská záchranná služba venuje veľkú pozornosť prevencii. V tom vidí najväčšie šance na zníženie úrazovosti v horských oblastiach. Vyhlasovaním lavínového nebezpečenstva všetkými dostupnými elektronickými prostriedkami, tlačou, výstražnými a upozorňovacími tabuľkami sa v zimnom období snažia zabezpečiť zmiernenie materiálnych škôd, ale najmä zabrániť stratám na ľudských životoch. Do prevencie patrí aj starostlivosť o technické zabezpečovacie prostriedky na turistických trasách, vybavenie sanitným materiálom prvej pomoci na vysokohorských chatách a v zariadeniach na miestach, kde je množstvo návštevníkov vysoké, prihliadajúc aj na sezónnosť. Záchranári vykonávajú prednáškovú a informačnú činnosť. Rozsiahlosť prevencie je veľká a jej účelom je vhodným spôsobom osloviť každého.
Táto činnosť bola, je a bude vždy vykonávaná s ľuďmi, ktorí sú stotožnení s horami, žijú v nich a vo svojom voľnom čase chcú byť profesionálnym záchrancom nápomocní v čase aj nečase, vo dne aj v noci. Tatranská horská služba – Dobrovoľný zbor vo forme občianskeho združenia, združuje mužov – bývalých výkonných alebo stále výkonných lyžiarov, turistov, horolezcov a športovcov, ktorí majú záujem dobrovoľne venovať čas potrebám horskej záchrannej služby pre človeka v tiesni, pre záchrannú činnosť. Terajšie podmienky kladú dobrovoľným záchranárom popri svojom zamestnaní splniť si aj náročnú odbornú prípravu v letnej a zimnej časti a to školením pre pozemnú záchranu. Dobrý zdravotný stav a určitá výkonnosť je taktiež základným predpokladom. V lete pri pátraní, pri znášaní zraneného, v zime pri lavínovom nešťastí, pri zabezpečovaní bezpečnosti na lyžiarskych svahoch je ich spolupráca neodmysliteľná. Spoločné priateľstvá na lane, pri lyžiarskych túrach, ale aj pri rôznych spoločenských, športových a iných podujatiach sú tým vzácnym spojivom chlapov venujúcich sa vzácnemu poslaniu – horskej záchrane.
THS – DZ tiež účinne spolupracuje pri opravách turistických chodníkov, mostíkov cez bystriny a potoky, sú nápomocní Štátnym lesom Tanapu. Pre Správu Tanapu vykonávajú monitoring návštevnosti, fauny a flóry z pohľadu ochrany prírody. Ich prítomnosť v teréne je všestranná, často sú okamžite návštevníkom hôr k dispozícii.