Prírodné pomery a chránené územia Prešovského kraja
Prírodné pomery Prešovského kraja sú veľmi pestré. Povrch druhého najrozľahlejšieho kraja na Slovensku je prevažne hornatý. Územie kraja pretína dôležitá hranica medzi Západnými a Východnými Karpatmi. K najznámejším geomorfologickým celkom patria Tatry, Pieniny, Spišská Magura, Levočské vrchy, Čergov, Šarišská vrchovina, Košická kotlina, Slanské vrchy Ondavská vrchovina, Laborecká vrchovina, Bukovské vrchy a Vihorlatské vrchy.
Región Prešovského kraja patrí z hľadiska prírodnej hodnoty k najvzácnejším na Slovensku.
Nachádzajú sa tu
- najstarší národný park na Slovensku (1949) Tatranský národný park (TANAP), ktorý je od roku 1993 aj biosférickou rezerváciou,
- najstarší medzinárodný prírodný park v Európe Pieninský národný park (PIENAP)
- a Národný park Poloniny, ktorého pralesy sú zapísané do zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
Do Prešovského kraja ďalej zasahujú
- Národný park Nízke Tatry (NAPANT)
- a Národný park Slovenský raj so svojím špecifickým územím roklín a tiesňav.
- Bohatými lesmi sa vyznačuje Chránená krajinná oblasť Východné Karpaty
- a na rastliny a živočíchy vzácna Chránená krajinná oblasť Vihorlat.
Okrem plošne rozsiahlych chránených území sa v Prešovskom kraji nachádza aj niekoľko desiatok maloplošne chránených území – národné prírodné rezervácie, prírodné rezervácie, národné prírodné pamiatky, prírodné pamiatky, chránené areály.
Najvyšším miestom Prešovského kraja je Gerlachovský štít (2655 m n. m.) vo Vysokých Tatrách, ktorý je zároveň aj najvyšším vrchom Slovenskej republiky.
Najnižšie položené miesto sa nachádza pri výtoku rieky Ondavy z kraja v katastri obce Nižný Hrušov (105 m n. m.).
Prešovský kraj má najchladnejšie a najdaždivejšie podnebie na Slovensku. Z hydrografického hľadiska patrí Prešovský kraj k úmoriu Baltského a Čierneho mora. Územím prechádza hlavné európske rozvodie.
Najvýznamnejšími vodnými tokmi sú
- Torysa, Topľa, Ondava, Laborec, Cirocha
- a v západnej časti kraja Poprad a Dunajec.
Z prírodných jazier je veľká väčšina sústredená vo vysokohorskom prostredí Vysokých Tatier (plesá). Nachádza sa tu
- najväčšie aj najhlbšie pleso v slovenských Tatrách – Veľké Hincovo pleso (20,08 ha, 53 m),
- ako aj najvyššie položené Modré pleso (2192 m n. m).
Sú tu aj najvyššie vodopády Slovenska s dominujúcim 80 metrov vysokým Kmeťovým vodopádom v doline Nefcerka.
Veľký význam majú vodné nádrže
- Veľká Domaša na Ondave
- a Starina na Ciroche.
Z minerálnych vôd sú najznámejšie kyselky vo Vyšných Ružbachoch, Novej Ľubovni, Bardejovských Kúpeľoch, Cigeľke, Sivej Brade, Baldovciach, Gánovciach, Lipovciach a Šindliari. V Bardejovskyćh Kúpeľoch, Vyšných Ružbachoch a v Novej Ľubovni vznikli už v minulosti významné kúpeľné centrá.
Pôvodná vegetácia Prešovského kraja bola tvorená prevažne lesmi. Dominantnými druhmi sú duby, buky, smreky, smrekovce, jedle a borovice.
Veľmi vzácna a pestrá je aj fauna Prešovského kraja. Medveď hnedý, vlk obyčajný, rys ostrovid, kamzík vrchovský stredoeurópsky, svišť vrchovský tatranský a mnoho ďalších druhov sú typickými živočíšnymi zástupcami oblasti.