Ceny predsedu Prešovského samosprávneho kraja za rok 2017
Laureátov na Cenu predsedu Prešovského samosprávneho kraja za rok 2017 vybral predseda Peter Chudík.
Cenu predsedu PSK za rok 2017 získali:
- Igor Drotár – automobilový pretekár – za viac ako 40-ročnú úspešnú kariéru a úspechy dosiahnuté v motoristickom športe, za popularizáciu tohto športu a za propagáciu regiónu
- Nora Baráthová – historička – za celoživotné dielo v oblastiach histórie, pedagogiky a kultúry
- Štefan Štec – folklorista – za uchovávanie a šírenie tradičnej rusínskej kultúry
Slávnostné odovzdávanie Ceny PSK sa uskutoční 23. novembra 2017 v Divadle Jonáša Záborského v Prešove.
Igor Drotár, automobilový pretekár
Legendárny, stále aktívny prešovský automobilový pretekár Igor Drotár sa narodil v roku 1954 v Prešove.
Prvú rely absolvoval v roku 1973, ako osemnásťročný na Zemplínskej Šírave na sériovej Škode 100, ktorú mu požičal jeho triedny učiteľ. Výsledok nestál za nič, ale rýchla jazda mu učarovala tak, že motošportu sa venuje už štyri desaťročia. Počas svojej kariéry vystriedal množstvo automobilov, od BMW cez Ford, Toyotu, Subaru až po súčasnú Škoda Fabia R5.
Prvý titul slovenského šampióna v rely získal v roku 1997. V roku 2014 sa stal absolútnym majstrom Slovenska v rely a zároveň v pretekoch automobilov do vrchu a stal sa tak jediným slovenským pretekárom, ktorý je držiteľom titulu absolútneho šampióna v dvoch disciplínach. O dva roky neskôr, v roku 2016 na posledných pretekoch sezóny v poľskej Korczyne, prišiel historický úspech, Igor Drotár vo svojich 62 rokoch získal rovno dva národné tituly.
Po druhýkrát sa stal majstrom Slovenska v pretekoch automobilov do vrchu a stal sa aj poľským šampiónom, čím sa zapísal do histórie poľského motošportu, keďže je prvým cudzincom, ktorý tento titul získal.
Aktuálne veterán slovenského automobilového športu ukončil s výborným výsledkom aj tohtoročnú sezónu Majstrovstiev Slovenska pretekov automobilov do vrchu, kde sa stal absolútnym vicemajstrom.
Nora Baráthová – historička
Významná slovenská historička, autorka mnohých odborných prác, ale i beletrie. Narodila sa v roku 1944 v Kežmarku, študovala na UPJŠ v Prešove. V roku 1976 úspešne absolvovala rigorózne skúšky zo všeobecnej histórie a filozofie.
Celý svoj profesijný život spojila s Múzeom v Kežmarku, kde pôsobila 38 rokov – od roku 1965 až do dôchodku v roku 2008. Vďaka jej pracovnému zanieteniu a nebývalému záujmu o históriu sa múzeu podarilo získať množstvo vzácnych zbierkových predmetov.
Literárne činná začala byť ešte počas štúdia na vysokej škole. Vo svojich prácach odkrývala históriu cechov a remesiel v regióne, literárnu históriu, históriu školstva a všeobecných dejín od najstarších čias až po súčasnosť.
Nora Baráthová je nielen vynikajúca historička, ale aj úspešná spisovateľka, ktorá svoje poznatky pretransformovala do beletrie. Historické témy, ktoré spracovala v románoch, sa stali námetmi pre scenáre na filmové, divadelné a rozhlasové predstavenia, ale slúžili aj ako podklad pre sprievodcovské služby po meste Kežmarku, aj ako libretá väčšiny expozícií na Kežmarskom hrade.
V rokoch 1999 a 2009 získala Cenu mesta Kežmarok. V roku 2012 jej minister kultúry udelil Cenu Andreja Kmeťa za mimoriadny prínos v oblasti histórie. Je členkou Slovenskej historickej spoločnosti, členkou Asociácie organizácií spisovateľov Slovenska. Šesť volebných období pôsobila ako poslankyňa mestského zastupiteľstva v Kežmarku.
Štefan Štec
Štefan Štec, narodený v roku 1987, pracuje ako redaktor rusínskeho národnostného vysielania košickej redakcie Slovenského rozhlasu.
Hoci sa narodil v Košiciach, jeho rodinné korene siahajú do rusínskej obce Habura pri Medzilaborciach. Práve odtiaľ pramení jeho záujem o hlbšie spoznávanie dedinskej kultúry a tradičného spôsobu života Rusínov. Od detstva mal veľmi blízky vzťah
k folklóru. V roku 2006 začal pôsobiť ako tanečník vo FS Hornád. Už po roku vyhral najprestížnejšiu cenu v tanci na Slovensku Šaffova ostroha a stal sa laureátom speváckej súťaže Makovická struna v Bardejove. Tieto ocenenia sa neskôr niekoľkokrát znásobili.
Ako amatér sa začal zaoberať choreografiou vo vysokoškolskom súbore Poľana v Brne. S choreografiou pokračoval v súbore Hornád, kde doposiaľ pôsobí ako umelecký vedúci. Je nielen interpretom tanečno-hudobných tradícií východného Slovenska, ale aj objavovateľom archívnych materiálov a starodávnych piesní najmä z nášho územia.
Rusínske piesne a tance sú ale jeho doménou. S týmto repertoárom sa stal jednou z najväčších hviezd televíznej súťaže Zem spieva. Po vystúpení v tejto šou mu prischla prezývka rusínsky Karel Gott. Je hrdý na svoj rusínsky pôvod a je stálym propagátorom a zástancom tradičnej rusínskej kultúry a umenia. K svojim koreňom má silný vzťah a s láskou šíri rusínsku kultúru na celom Slovensku.
Fotogaléria
