Narodil sa 16. novembra 1923 v Abramovciach. Teologické štúdia začal v prešovskom gréckokatolíckom seminári a ukončil ich na Teologickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe, kde dosiahol absolutórium. Na diakona ho vysvätil prešovský sídelný biskup Pavol Peter Gojdič a kňazskú vysviacku prijal z rúk pomocného biskupa Vasiľa Hopka v Prešove 31. 7. 1949.
Po likvidácii gréckokatolíckej cirkvi v roku 1950 pokračoval v pastoračnej činnosti tajne. ŠTB ho však vypátrala a zatkla. Bol dvakrát odsúdený celkom na 5,5 roka väzenia. Ako väzeň pracoval v hlbinných uhoľných baniach Rytne v Podkrkonoší. Z väzenia sa vrátil v roku 1958, ale keďže mal zakázaný pobyt na východnom Slovensku, pracoval ako robotník v Brezne a Podbrezovej. Vyučil sa za elektrikára a opravoval elektrické zariadenia v ordináciách a nemocniciach od Banskej Bystrice po Červenú skalu. Po uplynutí trestu zákazu pobytu sa v roku 1964 vrátil do Prešova, kde pracoval v nemocnici ako kurič, neskôr ako údržbár.
Tam ho zastihol rok 1968, v ktorom bola povolená činnosť Gréckokatolíckej cirkvi. Do pastorácie nastúpil ako správca prešovského katedrálneho chrámu a neskôr ako okresný dekan. Svätý Otec Pavol VI. ho dňa 20. 12. 1968 vymenoval za prešovského ordinára s právami sídelného biskupa a apoštolského administrátora Gréckokatolíckej cirkvi v Československu. Štátny súhlas na vykonávanie tohto úradu dostal až 2. 4. 1969. Na menovanie za biskupa však štátna moc nedala súhlas.
V tomto postavení a za neľahkých okolností tzv. normalizácie spravoval otec ordinár miestnu cirkev. Bolo to obdobie, keď gréckokatolícka cirkev bola vtedajším režimom iba trpená a otcovi ordinárovi boli v jeho úrade kladené všemožné prekážky a bol na každom kroku bezpečnosťou ostro sledovaný. Pomáhal mu otec biskup Vasiľ Hopko, ale ktorý po ťažkom väzení mal veľmi podlomené zdravie. Otec biskup Hopko až do svojej smrti v roku 1976 vykonával aspoň vysviacky kňazov, ktorých bol v tom čase veľký nedostatok. Otec ordinár za 22 rokov zabezpečil štúdium a vysviacky vyše 90 kňazov.
Po udalostiach „Nežnej revolúcie“ a páde totalitného režimu Svätý Otec Ján Pavol II. 21. decembra 1989 vymenoval otca ordinára Hirku za prešovského biskupa. Biskupskú vysviacku prijal z rúk Jeho Eminencie Mons. kardinála Tomka v Prešove 17. 2. 1990. Bolo to prvé vymenovanie v Československu po nežnej revolúcii.
Otec biskup sa počas svojej biskupskej služby spolu s kňazmi i veriacimi zaslúžil o znovuzrodenie a obnovu gréckokatolíckej cirkvi v našej vlasti. Menovitý výpočet jeho aktivít by bol veľmi dlhý, ale osobitne treba spomenúť uzavretie majetkového vysporiadania s pravoslávnou cirkvou, obnovu a výstavbu chrámov i ostatných cirkevných objektov a obnovu gréckokatolíckeho cirkevného školstva. Mimoriadne dôležitá bola obnova biskupskej rezidencie, kde v jednej časti umiestnil bohosloveckú fakultu a postaral sa o rekonštrukciu kňazského seminára. Za 13 rokov biskupskej služby vysvätil 165 kňazov. V sociálnej oblasti zriadil Gréckokatolícku diecéznu charitu. Bol iniciátorom a spoluzakladateľom Festivalu gréckokatolíckych speváckych zborov, ktorý vyrástol do podujatia európskeho významu a bol podnetom pre vytváranie speváckych zborov v gréckokatolíckej cirkvi.
Otec biskup sa veľkou mierou pričinil o dobré vzťahy medzi cirkvami v našom regióne a rád sa zúčastňoval na ekumenických akciách.
Veľkou udalosťou v živote otca biskupa i celej gréckokatolíckej cirkvi bola návšteva Svätého Otca Jána Pavla II. v Prešove 2. 7. 1995. Bol to akt uznania vernosti a utrpenia gréckokatolíkov počas prenasledovania cirkvi.
K vrcholu pôsobenia otca biskupa Jána Hirku patrí úspešné zavŕšenie blahorečenia biskupa – mučeníka Pavla Petra Gojdiča v roku 2001 i ukončenie fázy blahorečenia biskupa -mučeníka Vasiľa Hopka. Svoju službu na biskupskom stolci ukončil otec biskup 10. 12. 2002.
Otec biskup dostal niekoľko ocenení a vyznamenaní: Pápež Pavol VI. ho 21. 3. 1978 vyznamenal hodnosťou pápežského preláta. Prešovská univerzita mu v roku 1998 udelila čestný doktorát Dr.h.c.. Minister kultúry mu v roku 1998 udelil poctu biskupov Moyzesa a Kuzmányho. Predseda vlády v zastúpení prezidenta republiky ho v roku 1999vyznamenal Rádom Andreja Hlinku I. tr.. Prezident republiky mu na 10. výročie samostatnosti Slovenska udelil Pribinov rád II. stupňa.
Cenu predsedu Prešovského samosprávneho kraja udeľuje predseda PSK za úsilie vynaložené pre dosiahnutie harmonického a bratského nažívania cirkví.