Cena Prešovského samosprávneho kraja za roky 2020 a 2021
Laureátov na Cenu Prešovského samosprávneho kraja za rok 2020 a 2021 zvolili poslanci Zastupiteľstva PSK.
Cenu PSK za rok 2020 získali:
- Štefan Kovaľ – sochár – za osobitný vklad v záchrane a uchovávaní kultúrneho dedičstva Prešovského kraja a jeho prezentácii v oblasti výtvarného umenia
- Igor Kudzej – vedec – za celoživotné dielo zasvätené propagácii astronómie a osobný a nenahraditeľný prínos pri zriadení astronomického komplexu európskeho významu
- Marián Kríž – lekár – za významný prínos v rozvoji prešovského šachu a svoju pedagogickú, vedeckú a publikačnú činnosť, ako aj propagáciu regiónu doma i v zahraničí
Cenu PSK za rok 2021 získali:
- Andrej Havrilla, in memoriam – lekár – za mimoriadne zásluhy o rozvoj rádiológie a za celoživotný osobný vklad pre rozvoj zdravotníctva v Prešovskom kraji
- Ján Gallovič – herec – za reprezentáciu v oblasti divadelnej a filmovej kultúry a umenia
- Ľubomír Petrík – protosynkel – za mimoriadne nasadenie pri koordinácii príprav a priebehu návštevy pápeža Františka v Prešove
Slávnostné odovzdávanie Ceny PSK sa uskutočnilo 27. apríla 2022 v Divadle Jonáša Záborského v Prešove.
Fotogaléria
Cena PSK 2020
Štefan Kovaľ
Štefan Kovaľ celý svoj život zasvätil tvorbe umeleckých diel a zachovaniu kultúrnych pamiatok. Okrem iných i záchrane Mariánskych stĺpov na Spiši, známych tiež ako Immaculata. Tie dala v rokoch 1730 až 1750 postaviť šľachtická rodina Ľubomirských, aby ochraňovali obyvateľov spišských miest. V priebehu rokov sa na nich viditeľne podpísal zub času, a tak sa ich rozhodol ujať práve akademický sochár a reštaurátor Štefan Kovaľ.
Pričinil sa o zreštaurovanie Immaculaty v Spišskej Sobote i vernej repliky mariánskeho stĺpu v mestskej časti Popradu v Matejovciach, na ktorej pracoval viac ako rok.
Záchrana mariánskych stĺpov však nebola jedinou doménou tohto rodáka z Vyšných Ružbách. Okrem nich reštauroval aj stĺpy s ďalšími religióznymi výjavmi či svätými a jeho reštaurátorské schopnosti využili taktiež vo Vyšných Ružbachoch v areáli sympózia, kde reštauroval sympoziálne sochy pre Tatranskú galériu. Drobnej plastike sa oddal natoľko, že si potom postavil vlastnú pec na tavenie bronzu na odlievanie plastík.
Vo svojej tvorbe nadviazal jednak na abstraktnú, ale i figurálnu plastiku a prispel k ozvláštneniu náhrobkov na viacerých slovenských cintorínoch. Medzi inými na Národnom cintoríne v Martine či Ondrejskom cintoríne v Bratislave.
Medzi ďalšie významné diela tohto umelca patria taktiež vyše štyri metre vysoké vstupné pylóny vítajúce návštevníkov Spišskej Novej Vsi, pri tvorbe ktorých sa inšpiroval kolobehom vody v prírode a krásami Slovenského raja.
Štefan Kovaľ vo svojich dielach prepája históriu s moderným umením. Za zmienku stojí zaujímavý pamätník „Miesto prianí“, ktoré vzdáva hold zvonolejárskej dielni založenej Konrádom Gálom v Spišskej Novej Vsi a množstvo ďalších interiérových i exteriérových skulptúr, ktoré skrášľujú miestne prostredie.
Igor Kudzej
Vesmír ho zlákal už v školských časoch, kedy začal navštevovať astronomický krúžok. Vedec Igor Kudzej však zásadné rozhodnutie zasvätiť svoj život skúmaniu vesmíru urobil až počas štúdií v Odese, kde sa mu dostalo kvalitného vzdelania na katedre astronómie, ktoré ho ovplyvnilo na celý život. Po štúdiách v roku 1986 sa vrátil do rodného Humenného a zamestnal v miestnej hvezdárni. O trinásť rokov neskôr už stál na jej čele a viedol ju úctyhodných 22 rokov.
V osemdesiatych rokoch 20. storočia stál pri zrode myšlienky vytvoriť vysunuté pracovisko humenskej hvezdárne nachádzajúcej sa v centre mesta a taktiež v Poloninách. Keď sa začala svojpomocná výstavba pozorovateľne v Kolonickom sedle, bol to práve Igor Kudzej, kto získal vďaka dobrým vzťahom s Astronomickým inštitútom v Odese do bezplatného prenájmu v tom čase najväčší ďalekohľad na Slovensku s priemerom jeden meter. Pozorovateľňa v Poloninách sa tak mohla postupne zmeniť na astronomické observatórium.
Igor Kudzej založil rozvoj Vihorlatskej hvezdárne na „hvezdárskom tripode – trojnohom stojane na ďalekohľad“: na vedeckom výskume, edukácii i popularizácii, čo v tejto časti Slovenska doslova naštartovalo „astroturizmus“. Záujem širokej verejnosti o vedu získal i vytvorením osvetového projektu Park tmavej oblohy, ktorý prináša informácie o nepriaznivých účinkoch svetelného znečistenia prienikom umelého osvetlenia do nočnej tmy. Zapojením do slovensko-poľského projektu Karpatské nebo sa tu pod jeho vedením postavilo tiež hybridné planetárium. Je jedinečné svojho druhu na Slovensku, pretože predstavuje kombináciu klasickej optickej a digitálnej formy planetária umožňujúcej návštevníkom simulovať rôzne javy na hviezdnej oblohe.
Vďaka takmer neporušenej nočnej oblohe sa kolonické observatórium niekoľkokrát dostalo aj na fotografie NASA, ktoré obleteli svet. V roku 2020 zaznamenalo rekordnú 7,5-tisícovú návštevnosť verejnosti, čím sa Vihorlatská hvezdáreň zaradila medzi víťazov ankety Najlepší v cestovnom ruchu Prešovského kraja.
Marián Kríž
Lekár a šachista Marián Kríž je podľa vlastných slov maximalista. Čomu sa rozhodne venovať svoj čas, chce dotiahnuť do najvyšších sfér.
Ako lekár riešil niekoľko prípadových štúdií, ktoré priniesli jeho profesionálnej kariére veľké úspechy. Bol prvý v Československu, kto sa spolu so svojím tímom zaoberal problematikou cholesterolu a takmer pred päťdesiatimi rokmi ho rozložil na tzv. „dobrý“ a „zlý“. V ďalšej prípadovej štúdii sa zaoberal zmapovaním fyzickej zdatnosti mladých ľudí.
Marián Kríž sa však okrem profesie lekára intenzívne venuje aj šachu. Dlhé roky pôsobil ako predseda šachového klubu Tatran Prešov a pričinil sa o to, že prešovskí šachisti a šachistky dlhodobo dosahovali jedinečné úspechy v Československu, na Slovensku i v zahraničí. Pod jeho vedením v klube vyrástol nejeden šikovný šachista. Okrem iných napríklad aj šachistka Repková, ktorá do oddielu prišla len ako desaťročná, no už o dva roky sa stala majsterkou Slovenska v ženskej kategórii a neskôr dokonca získala i svetové striebro.
Sám Marián Kríž bol za svoje šachové úspechy ocenený Cenou Salo Flohra, ktorá mu bola udelená za zásluhy o rozvoj československého šachu. Svoju profesiu lekára a lásku k šachovnici neskôr spojil i vo svetovej štúdii realizovanej na Lomonosovej univerzite v Moskve. Unikátny projekt mal za úlohu sledovať vývoj zdravotného stavu v krvnom obehu u profesionálnych šachistiek počas šachového zápasu. Podobnú štúdiu nikto dovtedy ani potom neuskutočnil.
Marián Kríž sa ale okrem toho venoval i pedagogickej práci či športovej medicíne a významná je tiež jeho vedecká a publikačná činnosť. Je zaslúžilým darcom krvi a celý svoj život sa riadi heslom: „Keď niečo začneš robiť, rob to s plným nasadením, postav si cieľ a snaž sa tento cieľ za každých okolností splniť.“
Cena PSK 2021
Andrej Havrilla, in memoriam
Andrej Havrilla odbor všeobecné lekárstvo vyštudoval na Lekárskej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Po jeho absolvovaní sa vrátil do rodného Bardejova, zamestnal sa v miestnej nemocnici ako lekár-rádiológ a taktiež tu zastával funkciu na Okresnom úrade národného zdravia. Po dvanástich rokoch odbornej praxe sa vypracoval na primára miestneho rádiologického oddelenia, stal sa okresným štátnym lekárom a o rok neskôr krajským štátnym lekárom v Prešove. Jeho prax si získala dôveru kolegov rádiológov, ktorí ho zvolili za predsedu Subregionálnej lekárskej komory v Bardejove. Zastával ale i funkcie viceprezidenta Regionálnej lekárskej komory v Prešove, podpredsedu zdravotníckej komisie pri Zastuiteľstve PSK a zvolený bol taktiež za člena Disciplinárnej komisie Slovenskej lekárskej komory v Bratislave za PSK.
Lekár Andrej Havrilla sa aktívne zapájal a spolupracoval na mnohých významných zdravotníckych projektoch. V roku 1995 stál pri zriadení pracoviska počítačovej tomografie v NsP Bardejov, v rokoch 1998-1999 pri príprave a spracovaní koncepcie rozvoja zdravotníctva v Prešovskom kraji, v roku 2003 pri modernizácii rádiologického oddelenia a zriadení mamografického pracoviska. Pričinil sa tiež o spracovanie a realizáciu projektu transformácie nemocníc Prešovského samosprávneho kraja na neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby, zriadenie pracoviska magnetickej rezonancie a nového pracoviska počítačovej tomografie. Stál pri vzniku pracoviska digitálnej mamografie, digitalizácii klasickej skiagrafie, pri vytvorení nového pracoviska magnetickej rezonancie či moderného digitálneho mamografického pracoviska a moderného pracoviska výpočtovej tomografie.
Svoju službu ľuďom a osobnú angažovanosť prejavil aj vstupom do komunálnej politiky v roku 1994 a následne krajskej politiky, kde pôsobil ako poslanec od roku 2001.
Jeho lekárskej práci sa dostala pocta v roku 2017, kedy získal Cenu primátora za zásluhy o rozvoj mesta Bardejov.
Ján Gallovič
Tatranec Ján Gallovič sa narodil v roku 1960 v Poprade, kde absolvoval aj svoje gymnaziálne štúdium. Už po strednej škole ho však zlákal svet divadelných dosák. Zveril sa do rúk profesora Karola L. Zachara a pod jeho vedením v roku 1983 úspešne absolvoval štúdium na Divadelnej fakulte VŠMU. Tak sa začala cesta profesionálneho herca.
Čerstvý absolvent Ján Gallovič sa okamžite uplatnil na Novej scéne v Bratislave ako sólista spevohry. Ďalšie jeho kroky potom viedli do Divadla Andreja Bagara v Nitre, v ktorom účinkoval do roku 1989. No porevolučné obdobie ho opäť zavialo do Bratislavy na Novú scénu, kde sa stal členom jej činohry. Deväťdesiate roky umožnili Jánovi Gallovičovi zažiariť aj na plátnach filmov slovenskej produkcie. Počas tých stvárnil mnoho filmových postáv so svojím príslovečným šarmom, ale jeho láska k divadlu pretrvala a napokon bola predsa silnejšia ako svet kinematografie. V roku 1996 dostal stály angažmán v Slovenskom národnom divadle a práve tu pôsobí dodnes.
Všestrannosť Jána Galloviča je nesporná. So svojím nenapodobiteľným hlasom našiel uplatnenie v slovenskom dabingu, pričom v roku 1997 získal cenu Zlatá slučka za najlepší mužský výkon v dabingovej tvorbe. Taktiež spolupracoval so Slovenským rozhlasom či Rádiom Twist. Získal mnohé významné ocenenia. V roku 1998 Výročnú cenu Literárneho fondu za svoju divadelnú tvorbu, konkrétne za stvárnenie postáv Kerženceva (Úbohý vrah), Doktora Ladníka (Demokrati) a Malcolma (Malá nočná hudba). V roku 2000 Poděbradskú Krištáľovú ružu za prínos v oblasti poézie a umeleckého slova a o sedem rokov neskôr Cenu Literárneho fondu za stvárnenie postavy Jána Pavla II. v muzikáli Povolanie pápež.
Ján Gallovič sa svoj charizmatický hlas a dlhoročné skúsenosti rozhodol podať ďalej. Od roku 1998 pôsobí ako pedagóg umeleckého prednesu na Divadelnej fakulte VŠMU, posledné roky tiež ako pedagóg techniky reči a hereckej tvorby.
Ľubomír Petrík
Ľubomír Petrík je generálny vikár Prešovskej archieparchie na Gréckokatolíckom arcibiskupstve Prešov. Rodák z Vranova nad Topľou bol ordinovaný 19. júna 1988 v Prešove. V roku 2000 získal po štúdiách v Lubline akademický titul licenciát teológie a ďalšie štúdium úspešne ukončil veľkým doktorátom z teológie. Titul docent mu bol udelený po habilitačnom konaní na Gréckokatolíckej teologickej fakulte v roku 2013.
Za povolanie do kňazstva je Bohu nesmierne vďačný. Svoje pôsobenie začal vo farnosti Kapišová a od roku 1991 sa stal správcom farnosti Svidník, kde zriadil prvú cirkevnú základnú školu v Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku. Od roku 2002 začal pracovať ako odborný asistent na Gréckokatolíckej teologickej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove. V rokoch 2003 – 2011 pôsobil ako riaditeľ a kancelár biskupského, neskôr arcibiskupského úradu a súbežne počas rokov 2003 – 2019 aj ako hovorca Gréckokatolíckeho biskupstva/arcibiskupstva. Stal sa členom komisie Konferencie biskupov Slovenska pre prípravu Veľkého jubilea 2000. V období 2003 –
– 2010 pôsobil v jej Ekonomicko-právnej rade a v rokoch 2005 – 2017 v Správnej rade pre neziskovú organizáciu Lumen a v programovej rade Rádia Lumen. Od roku 2017 je členom Kolégia konzultorov Prešovskej archieparchie a od roku 2020 predsedom komisie pre postgraduálne štúdiá kňazov.
Už ako mladý kňaz mal možnosť spolupracovať na návšteve Svätého Otca Jána Pavla II. v Prešove v roku 1995. Stál tiež pri prípravách slávnosti povýšenia Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku na metropolitnú cirkev sui iuris. V roku 2021 bol poverený náročnou úlohou hlavného koordinátora návštevy Svätého Otca Františka v Prešove 14. septembra. Ľubomír Petrík sa vyznamenal plodnou pastoračnou činnosťou i dlhodobým pôsobením v akademickom prostredí. V súčasnosti prednáša homiletiku, rétoriku či misiológiu na Gréckokatolíckej teologickej fakulte Prešovskej univerzity. Je autorom a editorom mnohých odborných štúdií, publikácií i článkov a sprevádza duchovné osoby aj laikov na duchovných cvičeniach a obnovách.