Cena Prešovského samosprávneho kraja za rok 2022
Laureátov na Cenu Prešovského samosprávneho kraja za rok 2022 zvolili poslanci Zastupiteľstva PSK.
Cenu PSK za rok 2022 získali:
- Juraj Šteňo – neurochirurg – za mimoriadne dlhoročné zásluhy a významný odborný prínos v rozvoji neurochirurgie na Slovensku a v zahraničí
- Ján Lesňák – sochár – za významný podiel na tvorbe sakrálnej kultúry a výtvarného umenia a medzinárodnú propagáciu Prešovského kraja
- Ladislav Csiky, in memoriam – kameraman a režisér – za dlhoročný osobitý vklad v oblasti slovenskej audiovizuálnej tvorby a zásluhy na pozitívnej prezentácii Prešovského kraja
Slávnostné odovzdávanie Ceny PSK sa uskutočnilo 15. decembra 2022 v Divadle Jonáša Záborského v Prešove.
Fotogaléria:
Juraj Šteňo
Profesor Juraj Šteňo pochádza z obce Klenová neďaleko Sniny. Po absolvovaní Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave v roku 1972 zasvätil svoj život neurochirurgii. Práve číslo 2 sa stalo v jeho kariére veľmi symbolickým. V roku 1972 sa stal členom kolektívu Neurochirurgickej kliniky v LF UK. O dvadsať rokov neskôr už zastával post jej prednostu a v roku 2002 bol vymenovaný za profesora.
Vo svojej práci sa venoval rozpracovaniu metódy mapovania nervových dráh elektrickou stimuláciou počas mikrochirurgických operácií v mozgovom kmeni. Taktiež mu vďačíme za vytvorenie klasifikácie nádorov mozgu v oblasti tretej mozgovej komory, ktorá sa dočkala celosvetového uznania. Juraj Šteňo sa okrem vedeckej praxe stále venuje aj vyučovaniu na svojej alma mater – Lekárskej fakulte UK, kde zároveň pôsobí ako dekan. Súčasťou jeho bohatej kariéry je aj prednášanie vo svete a množstvo publikovaných prác, ktorých počet presiahol číslo 400.
Okrem iných sa môže pochváliť aj „Najlepšou publikáciou roka odbornej spoločnosti SLS“.
Jeho prácu a odbornosť si všimli na Slovensku i v zahraničí. Za rozvoj neurochirurgie v prospech ľudstva získal Čestné uznanie Svetovej federácie neurochirurgických spoločností. Je nositeľom Pamätnej medaily LF UK k 80. výročiu jej založenia (1999), Kríža kniežaťa Pribinu 1. triedy za rozvoj neurochirurgie (2007), Zlatej medaily Slovenskej lekárskej spoločnosti (2008) či Ceny mestskej časti Bratislava-Nové Mesto, ktorou sa ocenila jeho výnimočná práca (2009). V neposlednom rade treba spomenúť Mimoriadnu cenu Krištáľové krídlo, ktorá mu bola udelená v roku 2017. Vďaka svojmu prínosu pre neurochirurgiu sa v roku 2015 zapísal medzi 16 najvýznamnejších neurochirurgov sveta.
Ján Lesňák
Rodák z Levoče sa narodil v roku 1979. Svojmu rodisku ostal verný, domov si našiel v neďalekej Levočskej doline. Jeho láska k umeniu sa odzrkadlila už pri výbere strednej školy, keď si zvolil odbor kamenosochárstvo na SPŠ v Spišskej Novej Vsi. V štúdiách neskôr pokračoval na Katedre figurálneho sochárstva Akadémie umení v Banskej Bystrici, kde ho viedli Ján Hendrych a Peter Gáspár.
Vo svojej tvorbe sa venuje najmä sakrálnemu umeniu. Cítiť ho už z jeho prvotiny, ktorou je pieskovcová socha sv. Františka z Assisi vytvorená pre Rád minoritov v Levoči. Jeho sochami, reliéfmi a súsošiami sa pýšia mnohé interiéry a exteriéry kostolov a kláštorov nielen na Slovensku, ale aj v Ríme, Krakove či vo Viedni.
Z umelcových nespočetných diel možno spomenúť v zahraničí inštalovaný basreliéf Sedembolestnej Panny Márie – patrónky Slovenska či súsošie sv. Antona Paduánskeho. A na Slovensku okrem iných korpus Krista v životnej veľkosti v saleziánskom stredisku, basreliéf Nepoškvrneného počatia Panny Márie pri kostole sv. Františka z Assisi v Bratislave, ako aj Mariánsky stĺp a krížové cesty v kostoloch sv. Michala Archanjela, pod hradom Čičva i na Mariánskej hore v Levoči, ktorú vytvoril z bronzu.
Medzi jeho ďalšie úspechy patrí súčasť výstavy „Interpretácia skutočnosti. Umenie 2007. Slovenská maľba, socha, grafika.“, kde sa v bratislavskom Dome umenia prezentoval dielom Hlava Mariána Vargu. Pri príležitosti blahorečenia Anky Kolesárovej vytvoril korpus Krista, ktorý skrášľoval pódium na štadióne Lokomotíva v Košiciach aj pri návšteve sv. otca Františka. Umelcovu tvorbu možno nájsť tiež v súkromných zbierkach v podobe menších plastík, portrétov či kresieb.
Ladislav Csiky
Kamera, milý úsmev a dobrá nálada. To najviac charakterizovalo kameramana a režiséra Ladislava Csikyho, priekopníka v televíznej tvorbe v Prešovskom regióne a na Slovensku. Narodil sa do rodiny stredoškolského profesora a účtovníčky v Prešove, kde prežil celý svoj život. K audiovizuálnej tvorbe inklinoval už od mladosti. Zbieral gramofónové platne, zaujímala ho fotografia, miloval hudbu.
Od fotografie sa celkom prirodzene dopracoval ku kamere, pričom už v roku 1976 sa stal súčasťou Československej televízie.
Rodák z Prešova však 50 rokov svojho profesionálneho života zasvätil práve košickému štúdiu, kde sa venoval najčastejšie regionálnej tvorbe. V tej sprostredkúval prírodné krásy, kultúrne bohatstvo aj etnickú a náboženskú rôznorodosť milovaného kraja. Doslova mapoval kraj s kamerou na pleciach a prinášal do obývačiek divákov zaujímavosti zo Slovenska i Ukrajiny. Archív košického štúdia obohatil o temer 500 relácii viažúcich sa k regiónu a Prešovskému kraju. Svoje dlhoročné vedomosti a skúsenosti neskôr odovzdal generáciám mladších kolegov a stál tiež pri vzniku Prešovskej televízie.
Medzi ocenené dokumenty, na ktorých sa podieľal, patrí Návrat tanečnice o živote prvého riaditeľa Východoslovenského múzea Dr. Josefa , Pieseň pre mamu ocenený Igric-om 2011 či filmy Dirigent z gulagu a Zmiešané manželstvá. Na medzinárodnom festivale Môj rodný kraj na Ukrajine obdržal zvláštnu cenu poroty za dielo Osud židovskej synagógy v Prešove.
Vďačíme mu za mnoho predrevolučných reportáží zo severovýchodného Slovenska, ktoré patria medzi vzácne kultúrne dedičstvo.
Ladislav Csiky zomrel 3. mája 2022 vo svojom milovanom rodnom meste, kde je aj pochovaný.