Novinár a spisovateľ Yehuda Lahav, dlhoročný reportér z Blízkeho východu, sa vlastným menom volá Štefan Weiszlovits. Narodil sa 17. januára 1930 v Košiciach, celú mladosť však prežil v Prešove.
Ako jediný z rodiny prežil holokaust. Jeho rodičia zahynuli v koncentračnom tábore v Osvienčime, on sám sa tejto hrozbe vyhol tým, že ho ukryli príbuzní v Budapešti. Počas druhej svetovej vojny spolupracoval s Červenou armádou pri jej ťažení na Berlín ako tlmočník. Po návrate do Prešova sa angažoval v sionistickom mládežníckom hnutí, odišiel budovať Trať mládeže a koncom 40. rokov do izraelského kibucu Merchavja. V Izraeli žil Yehuda Lahav od roku 1949.
Yehuda Lahav bol dlhoročným novinárom, pričom bol známy svojou snahou prispieť k zmierneniu izraelsko-palestínskeho napätia. Ortodoxní Židia mu vyčítali prílišnú umiernenosť, ako aj to, že sa v prvých rokoch v Izraeli angažoval v tamojšej komunistickej strane.
Hlas Yehudu Lahava a jeho príspevky slovenskí poslucháči dôverne poznajú zo spravodajstva Slovenského rozhlasu či z televízií, z viacerých slovenských, českých i maďarských médií, do ktorých prispieval aktualitami.
Do rodného Československa sa vrátil počas nežnej revolúcie v roku 1989. Nie natrvalo, ale ako zahraničný korešpondent v strednej Európe. V slovenčine mu vyšli tri knihy – Zjazvený život (2003), Odsúdení spolu žiť (2005) a Odvrátená tvár konfliktu (2008). Na vydanie sa už pripravuje aj štvrtá, s názvom Čechoslováci v Izraeli.
Práve vďaka jeho aktivite má dnes Prešov svoje partnerské mesto aj v Izraeli. Je ním Rishon LeZion, kde Yehuda Lahav žil.
Yehuda Lahav zomrel 5. júla 2010 vo veku 80 rokov.