Ján Lazorík sa narodil 29. septembra 1920 v Toryse.
Po ukončení štúdia začal pracovať ako učiteľ a práve vtedy sa začala i jeho cieľavedomá práca na duchovnom pozdvihnutí obyvateľov. K svojej úspešnej pedagogickej činnosti postupne pridával ďalšie, s cieľom zmeniť zaostalý spôsob života vo svojom okolí. Učil ľudí myslieť moderne a účelne, učil ich poznávať nové vymoženosti techniky a vedy. Z ovocinára, pestovateľa a šľachtiteľa sa postupne vyprofiloval aj záchranca ľudovej slovesnosti Šariša, tradícií, zvykov a obyčajov, systematický zberateľ, dokumentátor a archivár. Jeho nadšenie pre zbieranie ľudových krojov je známe po celom šarišskom vidieku. Pre našu generáciu zachránil množstvo artefaktov a pamiatok, ktoré majú už dnes veľkú historickú cenu.
Ján Lazorík využil svoj voľný čas pre zachovanie živých kultúrnych hodnôt, ktoré sa odovzdávali z generácie na generáciu ústnym podaním. Fotoaparátom, magnetofónom a perom zaznamenával piesne, povesti, príbehy zo života, ale aj životné múdrosti našich dedov. Navštevoval jednu obec za druhou, aby získané opäť vracal medzi „šarišský ľud“ vo forme zakladaní divadelných či folklórnych súborov, režírovaní ľudových hier a programov.
Stál pri zrode staroľubovnianskeho skanzenu, vďaka jeho úsiliu sa amfiteáter v Krivanoch už v roku 1974 stal významným strediskom folklóru. Zaslúžil sa o založenie Hornotoryského folklórneho festivalu.
Celoživotné dielo Jána Lazoríka dopĺňa bohatá literárna a vydavateľská činnosť. V mnohých publikáciách a článkoch zdôrazňuje dôležitosť zachovania prvkov ľudovej kultúry a dokumentovania historických koreňov regiónov i celého národa.