Dobrovoľnícke aktivity žiakov z SPŠ elektrotechnickej v Prešove

Nový fenomén dnešních dní – COVID-19 –  zmenil život na celom svete. Zostali zatvorené obchody, školy, hranice…

Aj preto nás v tejto neľahkej spoločenskej situácii teší skutočnosť, že naši študenti zo Strednej priemyselnej školy elektrotechnickej v Prešove si popri plnení náročných úloh dokážu nájsť čas a pomáhať všade tam, kde si to situácia vyžaduje.

Ponúkame vám dva príbehy:

1. Filip, druhák, je výborný žiak, ktorý sa vo svojom voľnom čase venuje práci dobrovoľného hasiča vo svojej obci a aktívne sa podieľa na pravidelnej dezinfekcii verejných priestorov a priestranstiev. „Je to práca náročná a zodpovedná, ale viem, že to pomôže,“ povedal Filip. Filip menej hovorí, radšej sa prezentuje konkrétnou pomocou pri ochrane zdravia ľudí.
2. Tadeáš, tretiak, šikovný študent s dobrým srdcom, nám povedal: „No, roznášame potraviny nielen pre dôchodcov, ale aj pre tých, ktorí to potrebujú. Funguje to tak, že večer nám príde zoznam potravín, ktoré treba nakúpiť, na nasledujúce ráno to nakúpime, rozdelíme do tašiek a následne na to ideme potraviny porozvážať na adresy, na ktoré tie nákupy patria. Keď mi navrhli, či by som sa nechcel zapojiť a spraviť pekný humánny čin, ja som, samozrejme, bez váhania súhlasil, lebo nebolo dosť ľudí a ani áut. A tak chodím na vlastnom aute, akurát mi preplatia naftu a to je všetko, zvyšok je na základe dobrovoľnosti. A nie je to len v mieste môjho bydliska, ale pomáham ľuďom aj v okolitých obciach. A aby ste mali predstavu,  ako to funguje – keď mám nákup, odnesiem ho na požadovanú adresu, zazvoním, nechám tašku s nákupom pri dverách s cenou, ktorú majú zaplatiť, vzdialim sa, aby si človek mohol osobne prevziať nákup a peniaze nechá pred dverami.“

Tadeáš priznal, že niekedy je veľmi ťažké zladiť povinnosti v škole s nákupmi pre tých, ktorí to najviac potrebujú. Na začiatku pandémie pomáhal oveľa intenzívnejšie ako v súčasnosti. Ale na prvom mieste je pre neho škola, tak aj preto sa snaží zosúladiť úlohy v škole s obetavou prácou tak, aby: „…som stíhal všetko, aj školu, aj to rozvážanie, aj všetko ostatné… a dá sa to, aj keď termín odovzdania úlohy mi sem-tam trošku ujde.“

Ďakujeme všetkým dobrovoľníkom, ktorí sa nezľakli a rozhodli sa pomôcť tam, kde ich ľudia odkázaní na akúkoľvek formu pomoci potrebujú.

***

PaedDr. Lucia Ligusová