Zakarpatsko je situované v stredno-východnej Európe na území severovýchodných Karpát (Východných Beskýd a Maramurských Álp) medzi pohorím Karpaty a stredno-dunajskou nížinou. Ako administratívno-územná oblasť bola zriadená 22. januára 1946 a krátko na to bola pripojená k ZSSR ako územno-administratívna oblasť Ukrajinskej sovietskej socialistickej republiky; od roku 1991 je Zakarpatská oblasť súčasťou nezávislej Ukrajiny.
| Rozloha: | 12 800 km2 |
| Počet obyvateľov: | 1,282 milióna (2,6 % populácie krajiny) |
| Hlavné mesto: | Užgorod (126 300 obyvateľov) |
Celkovo 39 % (499 000 osôb) tvorí mestskú populáciu a 61 % vidiecku. 260 000 osôb žije v horských okresoch. Hustota obyvateľstva je v priemere 100,2 obyvateľov/km2 a Zakarpatskej oblasti patrí v tomto smere šieste miesto v rámci Ukrajiny.
Zakarpatsko sa skladá z 13 okresov, 10 miest (mestami s regionálnou pôsobnosťou sú Užhorod, Beregovo, Mukačevo a Chust, mestami s okresnou pôsobnosťou sú – Svaľava, Iršava, Tjačiv, Vinogradovo, Rachiv a Čop), 20 obcí mestského typu a 579 obcí.
Podstatná časť Zakarpatska (86%) je hornatá, najvyšším vrchom je Hoverla Hornohoskej vrchoviny (2 061 m vysoký). Ako západná časť Ukrajiny o dĺžke 460 km, oblasť hraničí so štyrmi krajinami – Poľskom na severozápade (dĺžka hranice je 33,4 km), Slovenskom na západe (98,5 km), Maďarskom na juhu (136,6 km) a Rumunskom na juhovýchode (205,4 km).
V roku 1999 predstavoval HDP na osobu 1 280 hrivní (približne 310 USD). V posledných rokoch sa podiel priemyselnej a nemateriálnej produkcie na celkovom HDP Zakarpatska zvýšil vďaka poľnohospodárstvu, ktoré predstavuje viac než 1/3 v rámci ekonomických štruktúr Zakarpatska. Podľa údajov z 1. januára 2001 bolo v Zakarpatskej oblasti 15 000 subjektov s podnikateľskými aktivitami, najaktívnejšie boli také odvetvia ako doprava a komunikačné služby, poľnohospodárstvo a obchod. Čo sa týka úrovne zahraničných investícií, Zakarpatská oblasť obsadila druhé miesto na Ukrajine za Ľvovskou oblasťou. V roku 2001 tvoril zahraničný kapitál 92 200 000 USD, jeho prínos po odvetviach bol nasledujúci: priemysel – 61 500 000 USD, obchod a potravinársky priemysel – 10,8 mil. USD, služby – 8,2 mil. USD, lesníctvo – 5,1 mil. USD, stavebníctvo – 2,0 mil. USD, poľnohospodárstvo – 183 000 USD.
Väčšina ekonomicky činného obyvateľstva (38%) je zamestnaná v poľnohospodárstve a lesnom priemysle, 14% v priemyselnej výrobe, 10% v oblasti vzdelávania, vedy umenia, 5,5% v doprave, telekomunikáciách a ostatné v medicíne a sociálnych službách. Odvetvia výstavby, riadenie ekonomiky a štátna služba zamestnáva pomerne asi 3%. Podiel oficiálne registrovaných nezamestnaných ľudí podľa údajov z 1. januára 2001 tvorí v priemere 6,1% (44 100 osôb), hoci podľa výsledkov reprezentatívneho prieskumu z roku 2001 je celkový počet nezamestnaných 67 000 osôb.
V rámci skladby priemyslu hlavnú časť tvorí lesný (drevárenský) priemysel (35%), potravinársky priemysel (26%), ľahký priemysel (11%), strojárenský priemysel (9%) a stavebníctvo (5%).
Popri priemyslu významnú úlohu zohráva v ekonomike Zakarpatskej oblasti turistika a rekreácie, je tu okolo 16 sanatórií, 14 zdravotníckych rezortov, 2 hostiteľské domy, 26 turistických a 11 rekreačných centier vhodných na prijatie hostí na 1-2 dni. V roku 2000 36 hotelov s 2 839 lôžkami prijalo 84 200 hostí, z toho 9 200 zahraničných.
V roku 2000 študovalo 203 800 žiakov Zakarpatskej oblasti na 705 stredných školách. Zo 16 štátnych inštitúcií vysokého školstva, má 13 akreditáciu I. a II. stupňa a ostatné sú III. a IV. stupňa. Najvýznamnejšou inštitúciou vysokého školstva je Užhorodská národná univerzita, Mukačevský technologický inštitút, Užhorodský štátny inštitút informačných vied, ekonomiky a práva. V Zakarpatskej oblasti je 18 výskumných inštitúcií, medzi nimi regionálne oddelenie Ukrajinskej národnej akadémie vedy, ktoré v roku 2000 zamestnávalo 647 osôb. Kultúrnu sféru, zachovávanie tradícií a literárny život regiónu prezentuje 5 divadiel, 2 koncertné sály a 4 múzeá.
Publikované: 27. 5. 2010
Aktualizované: 29. 5. 2024