Vojvodina (Srbská republika)

Základné informácie

Vojvodina, administratívne Autonómna pokrajina Vojvodina, je autonómna oblasť na severe Srbska. Hlavným a zároveň najväčším mestom je Novi Sad, druhým v poradí je Subotica. Vojvodinu možno charakterizovať ako ekonomicky a kultúrne rozvinutý región s dostatkom kvalitnej ornej pôdy a vysokou hustotou zaľudnenia. Vojvodinu taktiež charakterizuje multijazyčnosť, multikulturalizmus a náboženská rôznorodosť.

Dohoda o spolupráci medzi PSK a Vojvodinou bola podpísaná 26.novembra 2014 v priestoroch Knižnice P.O.Hviezdoslava v Prešove. Podpísali ju predseda PSK Peter Chudík a predseda Zhromaždenia autonómnej pokrajiny Vojvodiny Istvan Pasztor.

Vojvodina (odkaz na oficiálnu stránku kraja)

Ďalšie informácie

Dejiny

Oblasť bola dôležitá už v časoch Rímskej ríše – nachádzalo sa tu mesto Sirmium (dnes Sremska Mitrovica), ktoré bolo hlavným mestom prefektúry Ilýria a významnou dopravnou križovatkou. Počas 6. storočia prišli do oblasti Slovania a v 9. storočí si Vojvodinu podmanili Maďari. V 16. storočí sa oblasť dostala pod kontrolu Osmanskej ríše a neskôr Rakúska. Po 1. svetovej vojne sa stala súčasťou Kráľovstva SHS a po druhej svetovej vojne vznikol 1.9.1945 v rámci federalizovanej Juhoslávie Vojvodinský autonómny kraj ako časť Srbska.

Slováci vo Vojvodine

Vojvodina je demograficky veľmi rozmanitou oblasťou, o čom svedčí aj zavedenie šiestich úradných jazykov: srbčina, maďarčina, slovenčina, rumunčina, chorvátčina a rusínčina. Slováci sú treťou najpočetnejšou národnosťou vo Vojvodine. Celkovo ich tam žije približne 60 tisíc, čo predstavuje asi 3% populácie. Tvoria absolútnu väčšinu v obci Petrovec (66,42 %) a sú najvýznamnejšou národnosťou v obci Kovačica (41,07 %). Najviac Slovákov žije Kovačici (5697), potom v Báčskom Petrovci (5549). Sú potomkami prevažne evanjelických vysťahovalcov z 18. storočia, ktorí sa usadili na úrodnom území, riedko obývanom po spustošení Turkami. Zachovávajú si jazyk i folklórne zvyky svojich predkov.

Geografia

Vojvodina sa rozprestiera v severnej časti Srbska na Panónskej nížine. Územie je rozdelené riekami Dunaj a Tisa na Báčku, Banát a Sriem. Keďže ide o úrodnú nížinnú oblasť, Vojvodina slúži ako potravinová zásobáreň krajiny – pestuje sa tu najmä cukrová repa, pšenica, kukurica, slnečnica, repka olejná, konope, chmeľ a v údoliach riek aj vinič.

Doprava

Vojvodina predstavuje aj významnú dopravnú križovatku Európy. Jej splavné rieky Dunaj, Tisa a Sáva ako aj dobre fungujúci systém kanálov, ciest a železníc slúžia k prepojeniu Strednej a Západnej Európy s Balkánom a Stredným východom.

Cestovný ruch

Vo Vojvodine sa nachádza jedinečný národný park “Fruška Gora“, ktorého prírodné krásy každoročne lákajú veľké množstvo turistov. Park ponúka možnosť navštívenia 17 ortodoxných kláštorov, ktoré na jeho svahoch boli postavené už v období stredoveku. Ďalším turistickým lákadlom je samotné pestré zloženie obyvateľstva, ktoré tu aj napriek kultúrnym rozdielom dokáže nažívať v úplnej harmónii. Táto kultúrna rôznorodosť sa prejavuje najmä v rozmanitej architektúre domov, rôznych tradíciách a v pestrej ponuke jedál. Okrem toho ponúka Vojvodina možnosť navštívenia viacerých zaujímavých múzeí, napr. múzeum chleba, tabaku, včelárstva či ľudových krojov.

Hospodárstvo

Najvýznamnejšími odvetviami hospodárstva Vojvodiny sú poľnohospodárstvo, spracovateľský priemysel, malo- a veľkoobchodný predaj, strojárstvo, textilný a elektromechanický priemysel, výroba automobilových súčiastok, informačné a komunikačné technológie, logistika a turizmus. Vojvodina je taktiež významným zdrojom biomasy, ktorá sa využíva najmä ako obnoviteľný zdroj energie. Značnú pozornosť región venuje aj rozvoju svojej medziregionálnej a cezhraničnej spolupráci ako aj implementácií priorít definovaných Stratégiou EÚ pre Dunajský región.