Ivano-Frankovská oblasť sa rozprestiera v západnej časti Ukrajiny, hraničí s Ľvovskou, Černobiľskou, Zakarpatskou oblasťou a oblasťou Černivci. Na juhu tvorí oblasť hranicu v dĺžke 50 km s Rumunskom. Do roku 1945 bola hraničnou oblasťou s Maďarskom a Československom. Územie oblasti sa tiahne pozdĺž pohoria Karpát.
| Rozloha: | 1 000 km2 |
| Počet obyvateľov: | 1,460 milióna |
| Hlavné mesto: | Ivano-Frankivsk (240 000 obyvateľov) |
Oblasť pozostáva z okresov – Opilia, Pokutia, Kokivčina a Huculština, ktoré tvorí obyvateľstvo s rozdielnym jazykom, kultúrou, krojovým oblečením životným štýlom.
Oblasť je rozdelená na tri rozdielne terény – nížina, kopcovité terény a horské masívy, územie od severu prechádza z hornatej časti na juhu do nižinnej. Nížina sa rozprestiera v okolí rieky Dnester, kde je tiež oblastné centrum Ivano-Frankivsk. Hornatú časť regiónu tvoria Východné Karpaty s troma hrebeňmi – Hornohora, H. Hriniava, Čivčiny – najvyšším vrchom je Hoverla s výškou 2061 m/m.
Teploty v oblasti sú kontinentálne, v zime je priemerná teplota – 5 st. C a v lete +18 st. C.
V okolí riek sa nachádza značný počet kaskád a vodopádov. Najväčšími riekami sú Dnester a Prut. Oblasť je najbohatšou oblasťou Ukrajiny na lesy, ktoré pokrývajú cca 40% územia, väčšinou listnaté a ihličnaté stromy (sosna, borovica). Lesy sú bohaté na lesnú zver (pravdepodobne najbohatšia oblasť na Ukrajine) s možnosťou rozvoja poľovníctva. 503 km2 územia tvorí prírodný Karpatský národný park, ktorým pretekajú najväčšie rieky oblasti.
Oblasť disponuje značnou turistickou a rekreačnou základňou. Tvorí ju vybudovaná sieť hotelov a rekreačných zariadení, sanatórií, agentúr, cestovných kancelárií a kúpeľov. Najvýznamnejší je Národný park Karpaty. Terény Karpát umožňujú v zime budovanie lyžiarskych terénov zjazdového lyžovania.
V oblasti je dislokovaných 5 kúpeľov a 2 sanatóriá, kde sú na terapiu využívané klimatické podmienky a minerálne kúpele – Kosiv, Tatariv, Jaremče, Vorochta, Čerče. Jaremče sú známe ako turistické centrum Karpát a Vorochta, ako stredisko zimných športov s dobre rozvinutou infraštruktúrou. V oblasti sa nachádza značné množstvo kultúrnych a historických pamiatok – najznámejšie sú kostoly v Haliči, ikonostasy v Rohatyne a pod. Vznik niektorých miest oblasti siaha do 12. storočia a najstarším mestom je Halič – rok prvej zmienky 889. Pôvodne bol Halič hlavným mestom silného Haličského a Volyňského štátu. Oblasť spoločne s Ľvovskou a Černobiľskou oblasťou tvoril veľkú časť tzv. Haličina.
Hlavné mesto oblasti Ivano-Frankivsk leží na sútoku riek Nadvirnianska Bystrica a Solotvinská Bystrica. Prvá zmienka o meste pochádza z r. 1662, kedy mesto obdržalo magdeburské práva. Je najväčším kultúrnym a priemyselným centrom oblasti na západnej Ukrajine. Je centrom, kde je dislokovaný strojársky, drevospracujúci, chemický a ľahký priemysel. V meste má sídlo Prikarpatská univerzita V. Štefaňuka a Ivano-Frankovská technická univerzita olejov a palív, Zdravotná akadémia, Bohoslovecký inštitút grecko-katolickej cirkvi. Mesto poskytuje spojenie autobusom a železnicou do Bulharska, Moldavska, Poľska, Ruska, Rumunska a baltických krajín. Umožňuje tiež letecké spojenie do Veľkej Británie (Manchester) a Moskvy.
Publikované: 5. 5. 2009
Aktualizované: 20. 10. 2023