Výstava Archeológia horného Zemplína

Dejinami od doby kamennej po novovek vo Vihorlatskom múzeu v Humennom  

Kultúra

Vihorlatské múzeum v Humennom ponúka širokej verejnosti  sprístupnenú ojedinelú výstavu archeologických nálezov dokumentujúcich históriu horného Zemplína od čias doby kamennej po novovek.

Vystavované artefakty pochádzajú z náhodných objavov i nálezov v rámci  systematických výskumov a archeologických prieskumov v regióne. Výstava vo Vihorlatskom múzeu v Humennom potrvá do 28. júla 2019 a nebude iba o nálezoch. Súčasťou výstavného projektu je cyklus múzejného zážitkového vyučovania archeológie pre žiakov základných a stredných škôl. 

Nová archeologická výstava Vihorlatského múzea prezentuje proces osídľovania regiónu a vývoj jednotlivých kultúr na našom území.  Siaha do obdobia  najdlhšieho úseku pravekých ľudských dejín − od čias doby kamennej, predstavuje periódu doby bronzovej, železnej, vrcholného stredoveku,  až do obdobia novovekých objavov. Databáza vystavených artefaktových nálezov je členená chronologicky a podľa archeologických kultúr  na našom území. Vystavené trojrozmerné exponáty dopĺňajú textové, nákresové a audiovizuálne sprievodné záznamy približujúce periodizáciu dejín a ďalšie artefaktové pramene archeológie  na území regiónu v podobe pohrebísk, sídlisk a hradných stavieb.

Najstaršie vystavené nálezy  v podobe pravekých kamenných nástrojov pochádzajú  z obdobia 250 000 rokov pred Kristom a nájdené boli  v blízkosti Humenného, Čertižného, Kochanoviec, Brestova a Hažína. Jeden z najväčších nálezových súborov dokumentuje praveké osídlenia  z obdobia 6 000  rokov pred Kristom.  Kolekcia predstavuje stovky kusov kamennej industrie, hlinených nádob,  keramiky a ozdôb. Napríklad kamene na opracovávanie nástrojov a drvenie zrna a množstvo nádob, ktoré používali pravekí ľudia v období neolitu na dnešnom Sídlisku pod Sokolejom v Humennom. Etapu doby bronzovej reprezentuje vystavený bohatý nález pokladu z lokality na Sídlisku I v Humennom z obdobia 1500 rokov pred Kristom.

Novšie stredoveké nálezy najmä z lokalít hradov Brekov a Jasenov a kaštieľa v Humennom predstavujú zlomky kachlíc, porcelánu, skla, mince, šperky, množstvo kovových, kamenných a mramorových stavebných častíc. Medzi ukážkami sa nachádza prsteň zo 14. storočia, súbor mincí z medi a striebra z obdobia kráľa Mateja Korvína, množstvo glazovaných kachlíc, porcelánu, hroty šípov, falconetových nábojníc a ďalších predmetov. K najnovším novovekým nálezom patrí stavebná  keramika  v podobe črepov kachľových pecí z niekdajších kaštieľskych skleníkov, ktoré sa rozprestierali na ploche dnešného areálu skanzenu.

Vystavované archeologické artefakty pochádzajú zo zbierkového fondu Vihorlatského múzea v Humennom a časť ukážok zo zbierok Zemplínskeho múzea v Michalovciach.

***