Prešovský kraj mal mať 12 prioritných okresov, po novom ich má len 7

Podľa Prešovského samosprávneho kraja Zákon o podpore prioritných okresov č. 271/2025 Z.z. účinný od 1. novembra t.r. a s ním súvisiaca vyhláška Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) úplne neodzrkadľuje skutočné problémy rozvoja regiónov.

Nový zákon  definuje prioritné okresy už nie iba podľa miery nezamestnanosti, ale hodnotí viaceré ukazovatele regionálneho rozvoja, vrátane sociálno-ekonomických, demografických a infraštruktúrnych kritérií. Návrh ministerstva ako gestora tohto zákona v rámci pripomienkovacieho procesu zahŕňal pôvodne podporu 25 okresov Slovenska. Pri tomto počte by do výberu prioritných okresov spadalo teoreticky až 12 z 13 okresov PSK. Schválením počtu len 19 okresov v SR bolo teoreticky označených ako „prioritné“ iba 7 okresov v Prešovskom kraji, a to Medzilaborce, Kežmarok, Vranov nad Topľou, Stropkov, Svidník, Sabinov, Bardejov. Vypadli okresy Stará Ľubovňa, Levoča, Snina, Humenné a Prešov.

„Pre regióny, ktoré sa v kontexte nového zákona nedostali medzi prioritné, to znamená   menej peňazí na rozvoj a sťaženie prístupu k získavaniu externých zdrojov. Zákon i vyhlášku sme z pozície krajskej samosprávy pripomienkovali hlavne vo veci doplnenia ukazovateľov, ktoré považujeme v území za rovnako kľúčové, keďže majú dopad na stav rozvinutosti a potrieb regiónov. Ide napríklad o podiel marginalizovaných komunít, kvalitu a dostupnosť dopravnej infraštruktúry, veľký počet malých obcí a rovnako dôležitý absentujúci ukazovateľ migrácie pracovných síl mimo okresu, v našom prípade často aj mimo kraja či dokonca štátu,“ uviedol v tejto súvislosti predseda PSK Milan Majerský.

Ako dodal, krajská samospráva víta snahu vlády riešiť regionálne rozdiely, no zníženie počtu tzv. prioritných okresov z 25 na 19 považuje za nešťastný krok. Z možnej podpory štátu totiž vyraďuje až päť okresov Prešovského kraja, ktorý patrí k najzaostalejším krajom na Slovensku.  

„Skutočný rozvoj regiónov si vyžaduje citlivý a realistický prístup založený na poznaní reálnych dát a špecifík územia, nielen na teoretických formálnych ukazovateľoch, ktoré skresľujú obraz skutočných problémov,“ povedal predseda M. Majerský.

Zároveň doplnil, že Prešovský samosprávny kraj vyzýva na revíziu tohto stavu, ale aj na prípravu novej, dlhodobo udržateľnej regionálnej politiky, ktorá bude založená na spolupráci štátu so samosprávami a reflektovaní reálnych potrieb územia.