Ľubovniansky skanzen sprístupnil expozície kováčskej vyhne a modtrotlače
Späť
Kováčska vyhňa z Torysy a modrotlač sú aktuálne expozície, ktoré Ľubovnianske múzeum sprístupnilo pri príležitosti 40. výročia svojho skanzenu. Ten v súčasnosti ponúka až 32 objektov, ktoré tvoria sakrálne, obytné a hospodárske stavby. Drevená dedina pod hradom približuje tradičný život na hornom Spiši a Šariši, kde po stáročia spoločne žili Rusíni, Gorali, Nemci, Židia a Rómovia a je prístupná aj pre nevidiacich a nepočujúcich návštevníkov.
V týchto dňoch sprístupnená expozícia modrotlače nesie názov Tmavomodrá krása a situovaná je v autentickom prostredí sypanca z obce Hromoš. Odkazuje na špeciálnu výrobu tejto látky, pri ktorej ide o techniku ručného natláčania ornamentov a farbenia prírodného plátna indigom, na jej rôzne formy a vzory a kde sa modrotlač uplatnila. Používala sa najmä pri šití krojov, zvlášť krojovaných sukní, ale aj kostolných plachiet. Práve na Spiši sa tomuto špecializovanému odvetviu farbiarstva, dnes už zapísanému v svetovom zozname UNESCO, kedysi významne darilo, pričom jej história v tomto regióne siaha až do roku 1608.

Expozícia kováčska vyhňa z Torysy má príznačný názov F šmykni u Sekeráka a oživuje toto vzácne remeslo. Šmykňa bola kedysi miestom, kde sa podkúvali kone a dobytok, či vyrábali a opracovávali pracovné nástroje a expozícia oživuje toto vzácne remeslo. Návštevníci skanzenu tu nájdu najmä rôznorodé kováčske a podkúvačské náčinie, ako sú kliešte, kladivá, kovadlá či podkovy.

Drevená dedina pod hradom Ľubovňa je známa svojou autenticitou a zobrazuje kolobeh ľudského života v jeho rôznych fázach a obdobiach.. Skanzenu dominuje drevený gréckokatolícky chrám sv. Michala z roku 1833, ďalej sú to obytné domy richtára, pastiera či roľníka a mnohé ďalšie objekty.

Múzeum ľudovej architektúry v prírode ponúka aj množstvo edukačných programov, ako je pečenie oblátok, chov včiel či nakladanie kapusty. Jeho súčasťou je gazdovský dvor s hospodárskymi zvieratami, ovocný sad či detský kútik s hračkami, ktoré vzhľadom pripomínajú tie z minulosti.
Verejnosti bol skanzen sprístupnený v roku 1985, no s jeho výstavbou sa začalo už v roku 1978. S myšlienkou vybudovať jedinečnú ukážku „pánskeho a ľudového“ života pod hradom Ľubovňa prišiel prvý riaditeľ a zakladateľ Ľubovnianskeho múzea Andrej Čepišák.
Autor: Oddelenie komunikácie
V Prešove 30. 5. 2025
Aktualizované: 30. 5. 2025