Prírodné podmienky na území dnešného Prešovského kraja už od najstarších čias umožňovali použitie dreva ako základného a najrozšírenejšieho stavebného materiálu. V Prešovskom kraji práve pozdĺž Karpatského oblúka sa pohybovali, usídľovali a navzájom ovplyvňovali rôzne etnické kultúry. Od konca stredoveku tu spolunažívali veriaci viacerých vierovyznaní: rimokatolíci, gréckokatolíci, pravoslávni, protestanti a židia. Ich vzájomné spolužitie sa odrazilo aj v osobitom a svojbytnom architektonickom prejave najmä pri stavbách náboženských chrámov.
Drevené kostoly v slovenskej časti Karpatského oblúka (2008)
Drevené sakrálne stavby severovýchodného Slovenska sú vzácne zrubové stavby, mnohé so štatútom národnej kultúrnej pamiatky. Sú jedným z najtypickejších fenoménov karpatskej krajiny, ako aj duchovným a kultúrnym odkazom tu žijúcich etník Slovákov, Rusínov a Ukrajincov. V Prešovskom kraji sú tieto chrámy východného obradu – cerkvy a západného obradu, situované v okresoch Bardejov, Humenné, Prešov, Snina, Stará Ľubovňa, Svidník. Na území kraja sa spolu nachádza 26 drevených kostolov.
Odborníci z UNESCO zaradili v roku 2008 do Zoznamu UNESCO rímskokatolícky Kostol sv. Františka z Assisi v Hervartove z roku 1500, Evanjelický artikulárny kostol v Kežmarku (1717), gréckokatolícky Chrám sv. Mikuláša v Bodružali (1658) a gréckokatolícky Chrám sv. Michala Archanjela v Ladomirovej (1742).
Práve tieto splnili prísne podmienky UNESCO, medzi ktorými boli kritéria ako: autenticita, to, či slúži objekt svojmu účelu, či je stavba na pôvodnom mieste, v akom stave je jeho vnútorné zariadenie, či nedošlo k narušeniu integrity pamiatky dostavbami a mladšími úpravami, ako aj zastúpenie rôznych vierovyznaní.
Hervartov
Rímskokatolícky kostol zasvätený sv. Františkovi z Assisi v slovenskej obci nemeckého pôvodu. Drevený kostolík z konca 15. storočia je najstarším kostolíkom na Slovensku. V interiéri sú nástenné maľby z roku 1665. Je unikátny tým, že na jeho stavbu nebol použitý jediný klinec, celý je z dreva. Pri kostolíku vzniklo Centrum služieb cestovného ruchu, v ktorom sa nachádza informačné stredisko.
Kežmarok
Evanjelický drevený artikulárny kostol je zasvätený sv. Trojici a bol postavený v roku 1717 bez použitia kovových klincov. Najviac v jeho vnútri zaujme mohutný drevený oltár. Traduje sa, že pri stavaní pomáhali švédski námorníci a zanechali po sebe pamiatku – vrch interiéru pripomína obrátenú provu lode a okná sú okrúhleho tvaru, ako na lodiach. Kostol je stavaný v slohu ľudového baroka. Mohutná maľovaná klenba sa opiera o štyri točité ebenové stĺpy a obvodové múry. Na prízemí a šiestich chóroch je miesto pre vyše 1500 ľudí.
Bodružal
Cerkov sv. Mikuláša, postavená v roku 1658. Trojdielna zrubová stavba má bohato členenú šindľovú strechu s tromi v smere na západ sa zvyšujúcimi vežami. Na severnej stene hlavnej lode je zachovaná časť nástenných malieb z konca 18. storočia. Vnútorná výzdoba je baroková, bielo-zlato maľovaná.
Ladomirová
Cerkov archanjela Michala pochádza z roku 1742, ktorého zvláštnosťou je, že bol pôvodne postavený bez jediného klinca. Ikonostas má päťradovú polychrómovanú drevenú architektúrú vyplnenú ikonami, časť z nich bola zničená v 2. svetovej vojne. Okrem toho je tu niekoľko ikon a ostatných bohoslužobných predmetov, zapísaných v zozname kultúrnych pamiatok.
