Skanzen – múzeum v prírode, tvorí súbor pôvodných drevených stavieb, v ktorých žili ľudia na dedine v minulosti. Ide o obytné domčeky, poľnohospodárske budovy a remeselné dielne s vybavením poukazujúcim na niekdajší život a zvyky.
Okrem skanzenov sa zachovali takéto ľudové stavby aj v niektorých dodnes obývaných dedinách. V nich je určitá časť vyhlásená za skanzen ľudovej kultúry. Hovoríme im aj tzv. „živé skanzeny“ (Ždiar, Osturňa).
Skanzen v Humennom
– reprezentuje ľudovú drevenú architektúru východokarpatskej oblasti. Nachádzajú sa tu najtypickejšie stavby ľudovej architektúry a jedna sakrálnastavba. Hlavným stavebným materiálom objektov je drevo, hlina a slama.
Ľubovniansky skanzen
– je situovaný pod hradom v Starej Ľubovni. Obsahuje 23 objektov, z toho 11 obytných domov. Popri dreveniciach sa v skanzene nachádza taktiež stará kováčňa, hájovňa, škola a mlyn. Zariadenie jednotlivých objektov dokumentuje kultúru bývania, hospodárske činnosti a ľudové zvyky pri významných životných udalostiach.
- webová stránka Ľubovnianskeho skanzenu
Tel.: 052/432 39 82, mail: muzeum@sl.sinet.sk
Bardejovský skanzen
– skanzen ľudovej architektúry z oblasti Horného Šariša, umiestnený v areáli Bardejovských kúpeľov. Sú tu dve drevené cerkvy, obytné domy s hospodárskymi stavbami. Pozoruhodné je technické zariadenie na domácku výrobu súkna, alebo vrták na vŕtanie drevených vodovodných rúr na vodný pohon. Obytné domy z rozličných oblastí regiónu dopĺňajú hospodárske stavby, tzv. sypance, stodoly, kováčska dielňa, sušiareň ovocia a drevené úle. V letnej turistickej sezóne sa v areáli usporadúvajú vystúpenia folklórnych skupín, organizujú sa ukážky práce ľudových remeselníkov a výstavy ich výrobkov, v poslednom čase aj škola ľudových remesiel. Medzi najnavštevovanejšie akcie tohto druhu patrí Deň remesiel, Hrnčiarska sobota, Šarišská nedeľa a Slovenský národný deň.
Skanzen vo Svidníku
– sú tu sústredené najtypickejšie pamiatky ľudovej architektúry a bývania v tejto časti východného Slovenska: tradičné roľnícke obytné budovy pod slamenými a šindľovými strechami, hospodárske, sakrálne a iné stavby. V prenesených a zrekonštruovaných objektoch je inštalovaný typický ľudový nábytok, domáci inventár, tradičné pracovné náradie a ukážky ľudového umenia. V čase tradičných Slávnosti kultúry Ukrajincov-Rusínov Slovenska a pri iných príležitostiach sa v areáli expozície usporadúvajú folklórno-etnografické programy.
Ždiar
– rázovitá podhorská goralská obec, ležiaca v prekrásnom prírodnom prostredí medzi Belianskymi Tatrami a Spišskou Magurou. V obci je zachovaná pôvodná ľudová architektúra, ľudové zvyky, goralský kroj a tanečný folklór, ako aj ľudová umelecká výroba. Typické ždiarske drevenice sú trojpriestorové drevené domy zdobené ornamentmi a modrým škárovaním. Strechy sú pokryté šindľom a zakončené zdobenými štítmi. Najvzácnejšie z týchto ľudových stavieb sa nachádzajú na hornom konci obce, v Bachledovej a Blaščatskej doline a na Antošovskom vrchu. V roku 1977 boli vyhlásené za pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry. V strede obce pri kostole je Ždiarsky dom s muzeálnou etnografickou expozíciou Ždiarska izba. Návštevníci tu nájdu typické vybavenie ždiarskych dreveníc, majú možnosť obliecť si goralský kroj či zúčastniť sa na ždiarskej svadbe.
- webová stránka Ždiar
Tel.: 052/449 81 42
Osturňa
– obec sa nachádza v nadmorskej výške od 600 do 900 m n. m. v pohorí Spišská Magura. Leží na hranici s Poľskou republikou. V minulosti to bola najľudnatejšia obec Zamaguria, dlhá takmer 8-9 km, s charakteristickou reťazovou formou zástavby a s átriovými hospodárskymi usadlosťami. Prevažná časť zástavby je od roku 1979 vyhlásená za pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry.
- webová stránka obce Osturňa
Tel.: 052/489 41 28