Rozloha
Svojou rozlohou 8 974 km2, zaberá 18,3 % rozlohy štátu a je po Banskobystrickom kraji druhým najväčším krajom na Slovensku.
Poloha
Dlhá severná hranica je zároveň štátnou hranicou s Poľskou republikou. Na východe hraničí s Ukrajinou, na juhu s Košickým krajom, na juhozápade, na malom úseku, susedí s Banskobystrickým krajom a západným susedom je Žilinský kraj.
Najsevernejší bod kraja sa nachádza v katastri obce Becherov, najjužnejší v obci Sečovská Polianka, najzápadnejší v obci Vysoké Tatry a najvýchodnejší bod, ktorý je zároveň najvýchodnejším bodom Slovenska, sa nachádza v obci Nová Sedlica.
Reliéf
Povrch Prešovského kraja je výrazne členitý. Relatívna výšková členitosť územia prechádza od rovín po veľhornatiny akými sú Vysoké Tatry. Najvyšším bodom kraja, ktorý je zároveň najvyšším bodom Slovenska je Gerlachovský štít (2655 m n. m.), najnižším miestom je výtok rieky Ondava z kraja na území obce Nižný Hrušov (105 m n. m.).
Klimatické podmienky
Územie Prešovského kraja sa nachádza v miernom pásme. Pre toto pásmo sú charakteristické štyri ročné obdobia. Podnebie rôznych oblastí kraja sa značne líši. Do teplej podnebnej oblasti patrí južná časť kraja (časť Východoslovenskej nížiny), kde priemerná ročná teplota dosahuje 8-10 °C. Stredná časť kraja s nižšími pohoriami patrí do mierne teplej oblasti, kde priemerná ročná teplota sa pohybuje od 4 do 8 °C a do chladnej oblasti patria najvyššie časti kraja nad 800 m n. m. (Vysoké Tatry). Priemerné ročné teploty tam dosahujú od 4,1 v Starom Smokovci do 2,1 °C na Lomnickom štíte.
Hydrologické podmienky
Z hydrografického hľadiska územím Prešovského kraja prechádza hlavné európske rozvodie.
Prevažná časť územia patrí k úmoriu Čierneho mora (povodie Bodrogu a Hornádu), iba severozápadná časť územia kraja patrí k úmoriu Baltského mora (povodie Popradu a Dunajca). Hydrologicky významné sú aj prirodzené (jazerá) a umelé vodné nádrže. Podstatná časť našich jazier sa vyskytuje v Tatrách. Ich vznik tu súvisí s činnosťou ľadovcov a ide o rôzne typy vhĺbených, hradených a zmiešaných glaciálnych jazier – plies. Ďalšie významné jazerá sa nachádzajú v Spišskej Magure, ktoré vznikli zosuvmi (Veľké Osturnianske jazero, Jezerské jazero), ako aj najväčšie travertínové jazero na Slovensku – Kráter vo Vyšných Ružbachoch. Z umelých vodných nádrží je to vodná nádrž Veľká Domaša vybudovaná na rieke Ondava a vodná nádrž Starina vybudovaná na rieke Cirocha, slúžiaca na zásobovanie východného Slovenska pitnou vodou. Účelové vodné nádrže malej rozlohy sú na území celého Prešovského kraja a plnia rôzne funkcie – rybníky, rekreačné plochy, odkaliská. Viaceré sú dôležitým prvkom v prostredí (biotopy chránených a ohrozených živočíchov, udržiavanie vody v krajine ovplyvňovanie mikroklímy) a vznikli po ťažbe pieskov, štrkov, vápnitých slieňov.
V Prešovskom kraji sa vyskytuje aj veľký počet zdrojov prírodných liečivých vôd. Najvýznamnejšie z nich sú v Bardejovských Kúpeľoch, v obci Cigeľka, vo Vyšných Ružbachoch, v Červenom Kláštore, prírodné zdroje minerálnych stolových vôd v lokalitách Lipovce – Salvator, Baldovce a pramene minerálnych vôd napr. Sivá Brada, Hôrka, Gánovce, Nová Ľubovňa a Šarišský Štiavnik.
Celkovo pripadá na vodné plochy v kraji 139,6 km2, čo predstavuje 1,6 % územia.
Biogeografické podmienky
V bohatej a pestrej prírode Prešovského kraja sa nachádza množstvo chránených území. Do Prešovského kraja plošne zasahuje päť národných parkov (Tatranský národný park – TANAP, Pieninský národný park – PIENAP, Národný park Poloniny, Národný park Nízke Tatry – NAPANT, a národný park Slovenský raj) a dve chránené krajinné oblasti (CHKO) (Vihorlat a Východné Karpaty). Okrem nich sa tu nachádzajú aj ďalšie maloplošné chránené územia.
Na území kraja je výrazná diferenciácia klímy v závislosti od nadmorskej výšky, ktorá spôsobuje zásadnú zmenu v zložení rastlinstva, vytvárajúc tak vegetačné stupne. Pretože územie kraja je prevažne hornaté, je tu značné zastúpenie lesov. Celkovo je v súčasnosti zalesnených 4 472,6 km2 plochy, čo predstavuje takmer polovicu (49,8 %) územia Prešovského kraja. Z floristického hľadiska patrí tento kraj k neobyčajne bohatým častiam Slovenska, lebo napriek neveľkej rozlohe územia sa tu vyskytuje veľké množstvo pôvodných druhov rastlín.
Druhová skladba, štruktúra a diferenciácia živočíchov kraja závisí od prostredia, ktoré pre nich vytvára životné podmienky. Najviac je živočíšstvo späté s rastlinným spoločenstvom, ktoré mu poskytuje potravu i úkryt. V kultúrnej stepi prevláda stepné živočíšstvo – hlodavce (zajac, syseľ, hraboš, kurovité vtáky, jarabica, bažant, prepelica). Lesné živočíchy sa druhovo viažu na špecifické druhy lesnej vegetácie. Pre listnaté lesy sú charakteristické vlha, ďateľ, sýkorka, plch, mačka lesná a diviak. Na ihličnaté lesy sa viažu tetrov, hlucháň, medveď hnedý, kuna hôrna a rys ostrovid. Vo vysokých polohách nad hornou hranicou lesa sú typickými živočíchmi kamzík vrchovský tatranský, svišť vrchovský, hraboš snežný a jazvec obyčajný. Vo vodnom prostredí sú hojné rôzne druhy rýb a vodného vtáctva.
Obyvateľstvo
Prešovský kraj patrí vďaka svojej geografickej polohe a prírodným podmienkam k územiam, kde sa už v dávnej minulosti začali objavovať prvé ľudské osídlenia. K 31.12.2023 žilo na území kraja približne 808 tis. obyvateľov (14,9 % z celkového počtu obyvateľov Slovenska). Zaľudnenie regiónu je značne nerovnomerné. Nachádzajú sa tu okresy patriace počtom obyvateľov k najväčším na Slovensku (Prešov, Poprad) a na druhej strane okresy, ktoré sa zaraďujú k najmenej zaľudneným (Medzilaborce, Stropkov, Levoča, Snina).
Územie Prešovského kraja patrí medzi redšie osídlené oblasti Slovenskej republiky. Tvorí ho 665 obcí a 23 miest. Priemerná hustota osídlenia je približne 90 obyvateľov na km2. Z celkového počtu obyvateľov žije 44,5 % v mestách (k 31.12.2023 krajské sídlo Prešov obývalo 82 286 obyvateľov). V sídelnej štruktúre regiónu sú zastúpené všetky typy sídelných formácií, od lazníckych osídlení, vidieckych obcí, po malé, stredné a väčšie mestá.
Najstaršími obcami kraja sú Chmeľov (okres Prešov) a Medzianky (okres Vranov nad Topľou, r. 1212), najmladšou obcou je Baňa (okres Stropkov, r. 1957). K 31.12.2023 mala najväčší počet obyvateľov obec Jarovnice (okres Sabinov, 7 992), najmenší obce Ondavka (okres Bardejov, 11) a Príkra (okres Svidník, 11). Najvyššie položenou osadou v rámci celého Slovenska je Skalnaté Pleso (okres Poprad, 1 750 m n. m.).
Prešovský kraj má oproti celoslovenskému priemeru (42,6 rokov) o niečo mladšiu vekovú štruktúru. Priemerný vek k 31.12.2023 bol v kraji 39,58 rokov. Úmrtnosť bola na úrovni 8,56 úmrtí na 1 000 obyvateľov (nižšia ako priemer SR) a pôrodnosť bola 11,26 živo narodených detí v prepočte na 1 000 obyvateľov (vyššia ako priemer SR).
Z hľadiska národnostnej štruktúry na území kraja žijú obyvatelia viacerých národností. K 31.12.2023 takmer 90% predstavovalo obyvateľstvo slovenskej národnosti. Najpočetnejšími menšinami sú rómska (3,39 %), rusínska (2,15 %) a ukrajinská (0,37 %). Okrem nich v kraji žijú aj príslušníci ďalších národnostných menšín ako česká, poľská, nemecká, maďarská a i.
Doprava
Prešovský kraj má z hľadiska medzinárodnej dopravy významnú polohu na osi sever–juh, ale i východ–západ. Prechádza ním dôležitý hlavný slovenský severný cestný koridor Bratislava – Žilina – Poprad – Prešov – Košice, v smere sever – juh východný medzinárodný koridor Poľsko – Stará Ľubovňa – Prešov a Poľsko – Svidník – Prešov, ktorý pokračuje po spoločnej trase do Košíc a Maďarska. Práve úsek Poľsko – Svidník – Prešov je súčasťou medzinárodne významnej cesty Via Carpatia, prechádzajúcej 7 krajinami, dlhej takmer 7 000 km, ktorá spája mestá Klaipéda v Litve, až po Solún v Grécku. Táto cesta sa začala budovať v roku 2006 a po ukončení bude súčasťou siete TEN-T (Trans-European Transport Network), pričom na území kraja je súčasťou tejto cesty plánovaný úsek R4.
Železničné trate medzinárodného, resp. celoštátneho významu sú Žilina-Košice-Medzilaborce a Plaveč – Prešov – Košice.
Na území regiónu je medzinárodné letisko v Poprade, ktoré slúži predovšetkým pre región Tatier, ďalšie časti kraja majú letecké spojenie z medzinárodného letiska Košice. Verejnú autobusovú dopravu zabezpečujú široko rozvetvené linky krajských dopravcov.
Pre individuálnych motoristov slúži hustá sieť ciest rôznej kategórie spolu s potrebnými službami, ako sú čerpacie stanice a servisy.