Rodostromy

5. – 8. júl 2023

Kežmarský hrad

• organizátor: Múzeum v Kežmarku, Prešovský samosprávny kraj, Mesto Kežmarok,
• začiatok podujatia: 18:00 h (5. a 6. júla 2023), 19:00 h (7. a 8. júla 2023)
• vstupné: v predpredaji 14,- € (17. júna – 4. júla 2023)  priamy predaj 16,- € (5. – 8. júla 2023)
• vstupenky je možné zakúpiť počas otváracích hodín od 9:00 do 16:30 každý deň
• telefonické rezervácie výhradne na tel. č.: 0918 744 840
• bližšie informácie: www.kezmarok.com

O podujatí

Múzeum v Kežmarku pozýva v dňoch od 5. – 8. júla 2023 na inscenáciu s názvom Rodostromy, ktorá sa uskutoční v netypickom priestore Kežmarského hradu. 

Témou predmetnej inscenácie je rekonštrukcia histórie rodu Zápoľských a portrét Hedvigy Tešínskej. 

• 5. a 6. júla 2023 (streda a štvrtok), prvý vstup o 18:00
• 7. a 8. júla 2023 (piatok a sobota počas festivalu EĽRO), prvý vstup o 19:00

Ako napovedá podtitul predstavenia, pôjde o inscenovanie literatúry faktu. Imrich a Štefan Zápoľskí stoja na začiatku dejín Kežmarského hradu. Zápoľskí boli jednými z najbohatších uhorských magnátov, od ktorých si požičiaval i samotný kráľ (Matej Korvín). Ich mená sú dostatočne známe. Imrich zomrel bezdetný a jeho titul dedičného spišského župana prešiel na brata Štefana. Keď však zomiera Štefan Zápoľský, jeho starší syn Ján má len desať rokov. Napriek tomu sa jeho hradným panstvám stále darí. Mestá, ktoré mali v správe Zápoľskí, naďalej prekvitajú a hrady žijú. Zápoľskí podporujú kláštory kartuziánov, paulínov a cistercitov. S ich podporou sa rekonštruujú kostoly. Je zjavné, že za tým všetkým nemôže byť desaťročný chlapec. Pozoruhodným menom, ktoré sa dostalo do rodostromu Zápoľských je Hedviga Tešínska, manželka Štefana Zápoľského, ktorá po jeho smrti ako vdova dve desaťročia výrazne pôsobila vo viacerých spoločenských i hospodárskych oblastiach a vďaka svojmu piastovskému pôvodu určovala ďalšie smerovanie rodu Zápoľských. Počuli ste už o nej?

Európa od konca 15. storočia prežívala obdobie veľkých zmien. Diela humanistických vzdelancov začínali meniť pohľad na človeka ako takého, na jeho postavenie v spoločnosti, vo svete i vo vesmíre. Všetky tieto zmeny vplývali aj na chápanie osudu vysokopostavenej ženy. Do dejín Európy, Uhorského kráľovstva a v ňom aj Slovenska, vstupuje ženský prototyp femina virili animi – „žena s mužským duchom“. Nie náhodou aj Hedvigu označujú doboví autori týmto termínom. Na jednej strane horlivá podporovateľka cirkvi, mecénka umenia a nepochybne vzdelaná osobnosť, na druhej strane typická predstaviteľka svojho stavu, neváhajúca uplatniť na ochranu systému tvrdé až neľútostné opatrenia.

Aká je táto žena v skutočnosti? Ako premýšľa a čo cíti pri svojich rozhodnutiach? Sú pre ňu vopred dohodnuté sobáše svojich detí len obchodom alebo premýšľa ako matka aj nad niečím takým, ako je nejaké „šťastie“? Inscenovanie takejto historickej látky je stále výzvou a experimentom. V prameňoch sa dočítame, kde sa zdržiavala, čo vlastnila, ako svoj majetok spravovala, ako chcela vydať svoju dcéru, či oženiť svojho syna. Ale ako rozmýšľala? Ako prežívala úspechy a neúspechy svoje a svojich detí? Prežívala to všetko tak, ako si to predstavujeme my? A ako si to vlastne predstavujeme?

Scenár predstavenia vznikol v spolupráci s historičkou Norou Baráthovou a pracovníčou Múzea v Kežmarku Martou Kučerovou, ktorá ponúkla námet aj databázu faktov. Interiér hradu inscenačne dotvoria pracovníci Múzea v Kežmarku. Tentoraz nepôjde o repliky dobových interiérov – genius loci tvorí samotný Kežmarský hrad. Dnes vyzerá inak ako za čias Zápoľských, ale my sa pokúsime do jeho múrov vrátiť ducha slávnych uhorských bratov a ich rodov. Názov Rodostromy odkazuje na celoživotný ambiciózny plán Hedvigy Tešínskej – zisk uhorskej kráľovskej koruny pre svojho prvorodeného syna Jána Zápoľského. Jeho korunovácia a predtým poľská kráľovská koruna pre dcéru Barboru znamenali nielen naplnenie ambícií rodu Zápoľských, ale svojim spôsobom aj naplnenie ambícií rodu Piastovcov, ktorému sa prostredníctvom tešínskej vetvy na sklonku stredoveku podarilo ešte raz pripomenúť svoju slávnu minulosť.

• do hradu sa vstupuje každých 20 minút v 40 členných skupinách
• dĺžka predstavenia je 90 minút
• divákom pod vplyvom alkoholu a mladším ako 15 rokov nebude umožnený vstup ani s platnou vstupenkou. Nakoľko ide o inscenáciu v netypickom priestore, ktorý vyžaduje striktné dodržiavanie pravidiel, organizátori si vyhradzujú právo vykázať z predstavenia divákov, ktorí nebudú rešpektovať ich pokyny

Plagát